Dnes spolu zájdeme opäť do pohoria Poljička planina, o ktorom sa už písala v jednom z predchádzajúcich článkov. Navštívime časť pohoria, ktorá „tróni“ nad chorvátskymi dedinkami Strožanac, Žminjača a Žrnovnica v blízkom okolí Splitu. Jedná sa o horský masív Perún.
Ide o jedno z najlepšie zadokumentovaných staroslovanských svetíšť v Chorvátsku. Na vrchole kopca Perunsko (441 m) sa nachádzajú pozostatky ešte predslovanskej (ilyrijskej) polkruhovej opevnenej osady. A práve toto históriou dýchajúce miesto som sa rozhodla navštíviť.
Na vrchol kopca Perunsko vedú tri cesty – zo Strožanacu, zo smeru od dedinky Gornja Podstrana a z Vilaru.
*Moja trasa zo Strožanacu*
Pre túto trasu som sa rozhodla hlavne kvôli tomu, že si turistiku môžete obohatiť výstupom na horský hrebeň Via ferratou Perunika. Jej obťiažnosť spadá do kategórie C, meria 280 metrov s prevýšením 140 metrov.
A tak v jedno februárové ráno som zaparkovala v dedinke Strožanac Gornji a vydala sa smerom k nástupu na ferratu. Po 100 metroch som odbočila smerom hore doprava na betónovú cestu, ktorá po 150 metroch skončila a začal sa turistický chodník. Asi po 300 metroch som sa ocitla na poľnej ceste, ktorá spája obce Žrnovnica a Gornju Podstranu.
Ďalších 300 metrov som stúpala otvoreným priestorom až som sa ocitla v krásnom lesíku. Ešte približne 180 metrov a objavujem krásne oddychové miesto v dubovom hájiku na úpätí masívu Perún. Je tu možnosť oddychu, ako aj opekania.
Odtiaľto je to k začiatku ferraty už len 100 metrov prudkého stúpania. Som konečne tu, ustrojím sa a teším sa na lezenie ☺ .
Ferrata začína pozvoľne skôr chodiacimi pasážami. Trochu ťažšie to začína byť zhruba od polovice trasy, kde sa začína strmý výstup po kramľách. Ale tie pohľady na more, Podstranu a Split stoja za to!
Zhruba po polhodinke som dosiahla konec ferraty a ocitla som sa na vrchole obrovského skalného masívu. Priamo pod vrcholom masívu sa nachádza malá chatka, ktorá tu bude asi na núdzové účely.
Z ferraty sa dá ísť dole dvomi cestami, začiatok je však pre obe cesty rovnaký. Približne 100 metrov treba ísť po skalách až prídete k miestu, kde sa z jednej cesty stávajú dve. Ak odbočíte doprava, tak okolo masívu prídete po pol kilometri do dubového hájika. Ak odbočíte doľava, tak po 300 metroch zostúpite na vnútornú horskú plošinu, ktorou prechádza turistický chodník Vilar – vrch Perunsko.
Ja som sa vydala doľava, keďže som chcela zažiť tajomnú atmosféru tohto vrchu tak dôležitého pre našich predkov. Už zdiaľky som videla kaplnku Sv. Juraja.
Táto kaplnka sa v písomných prameňoch po prvý krát spomína v popise majetkov splitského arcibiskupstva z roku 1397, predpokladá sa ale, že bola postavená už oveľa skôr. Vyznačuje sa rustikálnym štýlom, jednoduchosťou exteriéru a interiéru a polkruhovou apsidou. Počas osmanskej nadvlády kaplnka chátrala a v roku 1752 bola zasiahnutá bleskom.
Je zasvätená Sv. Jurajovi, ktorý je patrónom Poljice a postavená na mieste predkresťanskej svätyne, kde sa uctieval slovanský boh Perún. Táto svätyňa sa nachádzala v areáli pravekého hradiska Duga Gomila.
Každý rok 23. apríla sa na tomto mieste konajú pútnické pochody a omša spojené s požehnaním polí a úrody. Táto tradícia má veľmi hlboké korene a pretrváva už stáročia.
Je to nádherné miesto a som veľmi rada, že som tu bola. Dá sa povedať, že vrch Perunsko je miesto, kde sa stretávajú mýtus a viera. Po stáročia sa na tomto mieste prelínali staroslovanské zvyky a kresťanská tradícia, aj preto mnohí vnímajú dnešné slávenie sv. Juraja ako pokračovanie starodávnych rituálov spojených s prírodou, plodnosťou a cyklami života. V prípade slávenia sviatku Sv. Juraja ide o udalosť, ktorá spája vieru, prírodu a kultúrne dedičstvo.
A tak som sa plná dojmov vydala na cestu dole. Z vrchu Perunsko vedie veľmi strmá cesta, kde treba dávať pozor, aby sa človek nepošmykol. Po 700 metroch som už v dubovom hájiku a po ďalšom kilometri už aj pri aute. Treba povedať, že aj keď som sa počas túry obávala, že zmoknem, napokon ma počasie prekvapilo a usmialo sa na mňa aj slniečko (škoda že až pri zostupe k autu).
Po príchode na ubytovanie ma už čakalo vychladené pivko a okrem neho aj tri kliešte, ktoré som si objavila na jednej nohe počas sprchovania. Celkom ma to prekvapilo nakoľko bol február a mala som dlhé nohavice a aj dlhé rukávy. Takže som zistila, nielen že čert nespí, ale ani kliešte! ☺
Celý okruh má približne 3,5 km, máte na výber či ísť cez ferratu alebo mimo ferraty, odmenení ste jedinečnou atmosférou a krásnymi výhľadmi.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času na Omišskej alebo Makarskej riviére, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 🙂 
