Starými dalmatínskymi dedinkami cez pohorie Poľjička planina

Ruku na srdce, koľkí z vás už počuli o pohorí, ktoré v chorvátskej Dalmácii volajú Poľjička planina? Stavila by som sa, že málo kto. To ale nevadí, keďže vás tam rada zoberiem. Nejde síce o závratné výšky, ale určite je čo vidieť. Okrem iného je táto trasa súčasťou známej chorvátskej turistickej magistrály VIA ADRIATICA.

*Poľjička planina*

Poľjička planina patrí medzi nižšie chorvátske pohoria (jeho najvyššie vrcholy nepresahujú 600 metrov), ktoré sa tiahne súbežne s pobrežím od toku rieky Žrnovnica pri obci Stobreč (Split) až po ústie rieky Cetiny v meste Omiš, kde sa vlieva do mora. Práve rieka Cetina urobila z jedného pohoria dve – Poľjičku planinu a Omišku Dinaru, keď prerazila pobrežné pohorie a popri jej toku vzniklo mestečko Omiš. Niekto Poľjičku planinu nazýva aj Primorska Kosa. Jej najvyšším vrcholom je Vela gora (594 m), na mapách býva označená aj ako Zahod a dĺžka pohoria predstavuje 17 km.

Toto pohorie je však atraktívne aj kvôli svojmu bohatému historickému a kultúrnemu dedičstvu – sakrálne stavby, staré dalmatínske dedinky za asistencie nádherných výhľadov z hrebeňa nenechajú chladným nikoho. Dnes je väčšina dediniek opustených, ale predstavujú príklad tradičnej vidieckej architektúry.

*Východisko*

Za „východisko“ som zvolila horskú dedinku Gornja Podstrana, ktorá sa nachádza asi 300 výškových metrov nad mestečkom Podstrana, do ktorého dorazíte ako do prvej obce, keď necháte za sebou Split. Podstrana je známe prímorské letovisko, o to menej sa ale vie o jej horskej časti, ktorá sa sa nachádza nad roklinami mýtického masívu Perun (podľa slovanského Boha blesku). Dedinka je obývaná, nachádza sa tu aj reštaurácia Argola, ktorá ponúka skvelé výhľady na morskú stranu.

Ešte predtým než som vyrazila, som si prezrela Kostolík sv. Ante i Roka v tejto malebnej podhorskej obci, ktorý pochádza z roku 1666. A hor sa po trase Via Adriatica popod hory k ďalším prekvapeniam…

*Smer – Staro selo Jesenice*

Tento 3 kilometrový úsek som si veľmi užívala. Z jednej strany hory, z druhej strany morské výhľady, po ceste kaplnka s rozkvitnutými kvietkami. Posúďte sami…

Na začiatku Staro selo Jesenice ma privítala klasická stará dalmatínska architektúra, ale aj novšie – zrekonštruované objekty.

A toto rázcestie ma prenieslo do hlbokej histórie a to ani nemám čarovný prútik Harryho Pottera…

*Osada Zeljeviči*

Cca. 800 metrov za obcou sa skrýva ďalšia osada – Zeljeviči. Dnes je to zabudnuté miesto zo začiatku 19. storočia na horskom svahu s výhľadom na more a zachovaným kostolom.  Od miestnych som sa dozvedela o jednom pravdivom a dojímavom príbehu, ktorý trvá dodnes už pekných pár rokov. Je to príbeh o mužovi, ktorý chce zachovať a opäť oživiť dom svojho starého otca. Vracia sa do dedinky pravidelne, vždy niečo urobí na dome a vždy prinesie jedlo jediným obyvateľom opustenej obce – psíkom a mačkám.

V roku 2001 sa cez Zeljeviči prehnal obrovský lesný požiar a zhorelo to, čo ešte zhorieť mohlo a to boli staré drevené kôlne.

*Cez osady Krug a Gornje selo do obce Stare Duče*

Tento úsek trasy meria cca. 4km a ťahá sa popod skalné masívy Poľjičkej planiny. Prechádza niekoľkými starými osadami, napr. Gornje selo a Krug, a priviedol ma do obce Stare Duče.

Obec Stare Duče sa nachádza pod vrcholom Zahod. Administratívne spadá pod prímorské letovisko Duče, a okrem pôvodnej dalmatínskej architektúry ponúka k preskúmaniu aj Kostol sv. Antona Paduánskeho, ktorý bol postavený v roku 1864.

*Cesta na horský hrebeň Poljička planina a výstup na vrchol Čeline*

Tesne za osadou Stare Duče začína cesta prudšie stúpať do hôr, pretože pre pokračovanie v ceste musím prekročiť horský hrebeň tohto nádherného pohoria. Táto cesta ponúka nádherné výhľady.

Tesne pod hrebeňom sa nachádza skalný výklenok so soškou Ježiša Krista a ďalšími sakrálnymi predmetmi. Toto miesto a tieto výhľady vo mne evokujú pocit pokoja a vďačnosti, že tu môžem byť.

Keď vystúpim na hrebeň, objaví sa predo mnou kostol Panny Márie Snežnej. Kostolík pochádza z 19. storočia, miestni obyvatelia ho majú vo veľkej úcte. Je umiestnený na vrchu Stomorica. V roku 2004 bol zrekonštruovaný a v roku 2010 bol pred ním postavený malý oltár.

Nad kostolíkom sa týči vrchol Čeline (455 metrov), ktorému som nemohla odolať, a po odložení ruksaku v areáli kostolíka som začala stúpať. Už predtým krásne výhľady sa znásobili, ale zažila som aj nemilé stretnutie.

Tesne pod vrcholom som videla asi 3 metre predo mnou niečo ako suchý konár zapichnutý do zeme, ktorý sa mierne pohojdával vo vetre. Ani ma nenapadlo, že by to mohol byť had, tak som urobila ešte krok a práve vtedy to zaregistrovala aj zmija, ktorú miestni nazývajú poskok. Vymrštila sa smerom ku mne, ja som zareagovala odskočením z jej dosahu. Zľakli sme sa asi obidve a zmija sa vrátila k svojej skale, kde som ju predtým vyrušila. A ja som sa vrátila ku kostolíku. Aj v tomto prípade platí, pozeraj sa pod nohy, aj keď máš okolo seba krásne výhľady.

*Obec Naklice a zostup kaňonom popri riečke Lisičina do Omišu*

Z vrcholu Stomorica je to len cca. 1,2 km do dedinky Naklice. Nachádza nad mestom Omiš. Dedinku spája s Omišom kaňon, ktorý sa vinie zhruba 2 km a končí priamo v letovisku.

V Omiši v duchu ďakujem „vynálezcovi“, ktorý vymyslel pivo… 🙂

Celá trasa má 14 km, dá sa pohodlne prejsť zhruba za 5 hodín. Žiadny úsek nepovažujem za nebezpečný, avšak odporúčam sa pozorne pozerať aj pod nohy…

Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste  radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času na Omišskej alebo Makarskej riviére, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.

♥ Andrea ♥

P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 😉