Týmto článkom pokračuje moje dobrodružstvo v podhorí Rumije, neďaleko mesta Bar v Čiernej Hore. Popísala som vám moju túru z horskej dedinky Tudjemili ponad rieku Željeznica, cez osadu Dumezić k vodopádu Skak a následne k vodopádom Zup. A tu som sa trochu „zasekla“, nakoľko podľa pôvodného plánu som mala na tomto mieste prejsť cez rieku Željeznica, prejsť cez horu ku kláštoru Ribnjak a vystúpiť na kopec Gradac, kde som si chcela prezrieť Chrám Svetog Vasilija Ostroškog. Keď som pri vodopádoch Zup našla miesto, ktoré bolo značkou označené ako brod, len som sa pousmiala a bolo mi jasné, že pri tomto stave vody „tudy cesta nevede ☺“ a že sa budem musieť dostať ku kláštoru Ribnjak okľukou.
Najprv som sa popri vodopádoch Zup a rieke Željeznica vrátila do osady Dumezić. Tu som našla správnu cestičku, ktorá ma priviedla k mostu cez rieku Željeznica. Nasledovalo pol kilometra pozdĺž rieky a ocitla som sa v obci Zupci. Na to, že je to obec len s približne 115 stálymi obyvateľmi, je pomerne rozľahlá. Nachádza sa na juhozápadných svahoch pohoria Vrsuta, pod vrcholom Sto.
Približne po kilometri chôdze cez dedinu som prišla ku katolíckemu kostolu Sv. Ivana Krstitelja. Ide o peknú stavbu, na krásnom mieste, ale plastové okná na kostole som naozaj nečakala. Nad vchodovými dverami som si prečítala nápis, ktorý tvrdí, že „miestni obyvatelia prestavali tento kostol od základov v roku 2006“. To ma zaujalo a preto som sa rovno na mieste rozhodla trochu pátrať ☺ .
Zistila som, že na tomto mieste stála pôvodne iná, tiež katolícka stavba Crkvi sv. Ivana Krstitelja. Čo sa s ňou stalo a prečo musela byť prestavaná v roku 2006, som sa nedozvedela. Dozvedela som sa však, že pôvodný kostol bol postavený v roku 1844 z pozostatkov ešte staršieho kostola (tiež Sv. Ivana Krstitelja), ktoré boli do novšej časti dediny Zupci prevezené z lokality Ribnjak (v roku 1667 ho zničilo zemetrasenie). Trochu som mala v hlave zmätok, nakoľko som bola v tom, že v lokalite Ribnjak sa nachádza pravoslávny kláštor a keďže tam som to mala ďalej nasmerované, rozhodla som sa, že si to poriadne naštudujem.
Dopátrala som sa, že dnešný pravoslávny kláštor Ribnjak je postavený na základoch kláštora Sv. Ivana Krstitelja, ktorý dala postaviť Helena z Anjou (cca. 1230 – 1314), neskôr nazývaná Svätá Helena Srbská, srbská kráľovná a manželka kráľa Štefana Uroša I. Nemanjića, matka neskorších kráľov – Dragutina a Milutina. Jej pôvod je nejasný, ale viacerí historici ju označujú ako „Francúzku“. Vydala sa okolo roku 1245. Podporovala rímskokatolícku vieru a dala postaviť viacero katolíckych kostolov v Kotore, Bare, Ulcinji. Veľmi ma zaujalo, že ju kanonizovala Srbská pravoslávna cirkev (ako predstaviteľku katolíckej viery). V srbskom folklóre je spájaná s orgovánom – údajne práve ona „priniesla“ orgovány do Srbska. Dnes sa v Srbsku každoročne konajú Dani jorgovani (dni orgovánu) na jej počesť.
Výstavbu kláštora Sv. Ivana Krstitelja v Ribnjaku historici odhadujú na obdobie 1250 – 1280. A až dodnes sa v Ribnjaku zachovali základy kostola z tých čias. Počas výstavby dala Helena na počesť svojich synov zasadiť dva duby. Jeden z nich sa dnešných dní už nedožil, druhý je možné stále obdivovať.
Tak až takúto dávnu históriu má menšia nenápadná stavba kostolíka v dedinke Zupci ☺.
Od Crkvi Sv. Ivana Krstitelja moje kroky smerovali do lokality Ribnjak. Uprednostnila som síce dlhšiu, ale „neblatovú ☺ “ cestu, ktorou mi to trvalo tak do hodinky (2,8 km).
Pravoslávny kláštor bol postavený koncom 19. – začiatkom 20. storočia a je zasvätený Sv. Vasilijovi Ostrožskému. Pozostáva z niekoľkých chrámov, ubikácií a hospodárskych budov. Do areálu som nevstupovala, keďže už bol pokročilý čas a ja som sa potrebovala vrátiť k autu do dedinky Tudjemili.
Nad areálom smerom k pohoriu Rumija čnie do výšky skalnatý kopec, na vrchole ktorého sa nachádzajú zvyšky pevnosti Crni Krš.
Ak sa pozeráme smerom k pohoriu Vrsuta, tak vidíme nad areálom kláštora kopec Gradac (na ktorý som pôvodne plánovala vystúpiť). Na jeho vrchole sa nachádza Crkva svetog Vasilija Ostroškog, s ktorou sa viaže zaujímavá legenda. Keď čiernohorská armáda pod vedením kniežaťa Nikolu Njegoša v novembri 1877 bojovala s Turkami o mesto Bar, jej hlavná časť sa spolu s kniežaťom utáborila na Ribnjackej planine, aby si oddýchla. Knieža vystúpil na kopec Gradac a tam zaspal. Vo sne sa mu zjavil svätý Vasilje Ostroški a oznámil mu, že na Vianoce dobyje Bar. A tak sa aj stalo, 9.januára 1878 Turci vztýčili nad Barom bielu vlajku. A knieža Nikolaj dal postaviť chrám na mieste kde sa mu zjavil svätý (chrám bol vysvetený 12.mája 1879 – dnes sa slávi ako Vasilijev dan).
Venujem ešte posledný pohľad kláštoru a ponáhľam sa do Tudjemili. Po 2 kilometroch už stojím na asfaltke (R-28) a zvýšny pol kilometer už skoro prebehnem ☺. Naskočím do auta a ponáhľam sa do ubytka fotiť západ slnka.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času na riviére v okolí mesta Bar alebo Sutomore, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú moje a sú chránené autorským právom 🙂 …
