Keďže nedávno som sa vrátila z pobytu v čiernohorskom mestečku Budva, rozhodla som sa nadviazať na môj starší článok „Čo sa oplatí vidieť v podhorí Budvy“. Ak ste v Budve alebo blízkom okolí a máte doobeda pár hodín čas, tak sa učite skúste vybrať po mojich stopách…
*Dedinka Ivanovići a jej okolie*
Len necelé 3 kilometre od pláže Bečiči sa na svahoch kopcov vo výške 200 metrov nachádza pokojná horská dedinka Ivanovići. Bez problémov sa sem dostanete aj autom a aj parkovacích miest je tu dosť. Nie je tu skoro žiadny ruch, svoj pobyt si tu dokonale vychutnáte. Nachádza sa tu hneď niekoľko veľmi zaujímavých turistických atrakcií, ktoré stojí za to vidieť. A nájdete tu aj skvelé výhľady na Jadranské more a ostrov Sveti Nikola.
Od parkoviska som prešla len pár desiatok metrov a hneď ma zaujala stavba, ktorá prezentuje tradičný spôsob života miestnych obyvateľov – staré humno („gumno“), ktoré sa používalo na mlátenie obilia, ale aj ako miesto spoločenských stretnutí a osláv. Napriek tomu, že sa nachádza na súkromnom pozemku a za plotom, miestni obyvatelia bez akýchkoľvek nárokov umožňujú vstúpiť na pozemok a pozrieť si humno zblízka.
Moje ďalšie kroky viedli k objektu, ktorý bol na mape označený ako „starý mlyn na olivy“. Pri jeho hľadaní som trochu zneistela, keďže som musela vstúpiť na súkromný pozemok. Pomohlo mi, že naokolo išiel miestny pán, ktorý mi potvrdil, že idem dobre. Zároveň mi vysvetlil, že na mieste starého mlyna nájdem už len steny, nakoľko sa ho snažia zreštaurovať a postupne všetko z neho premiestňujú na pozemok, kde sa nachádza humno. Napriek tomu, že išlo len o „steny“, páčilo sa mi tu. Bolo tu cítiť jedinečnú atmosféru. Samotný mlyn bol postavený v roku 1886 a posledný krát „mlel“ v roku 1974. Bol poháňaný vôlmi, ktoré otáčali kameň.
No a nastal moment, na ktorý som sa obzvlášť tešila – návšteva olivovníka Velika Maslina, hlavnej historickej relikvie dedinky Ivanovići. Cesta sem nie je náročná, meria len približne 200 metrov, najprv idete dedinkou po asfaltke a neskôr vybudovaným chodníkom až k olivovému sadu, ktorému dominuje olivovník Velika Maslina. Má viac než 2000 rokov a pochádza ešte z čias Ilýrov, ktorí obývali tento región v praveku.
Patrí medzi niekoľko najstarších olivovníkov na svete, ktoré majú viac než 2000 rokov – okrem neho existuje len 5 olivovníkov podobného veku: Svätý olivovník v Jeruzaleme (na úpätí Olivovej hory), pod ktorým v čase modlitby Ježiša zajali a odviedli pred súd; olivovník v Tunisku (ktorý pripomína púnske vojny z 3. a 2. storočia pred Kristom); olivovník v Palerme; Stara maslina v čiernohorskom meste Bar a najstarší olivovník v Aténach, pod ktorým sedával starogrécky filozof Platón.
Velika Maslina bola vyhlásená za prírodnú pamiatku v roku 1994. Má skutočne impozantné rozmery – je vysoká 11 metrov, priemer kmeňa nad zemou predstavuje 4 metre (obvod pri koreňových uzloch je 12,5 metra). Patrí do odrody olív „žutica“. A… stále „prináša úrodu“. Jej úroda sa rovná spracovaniu jedného mlyna olív ročne, čo znamená asi 250 kg plodov a 40 litrov kvalitného olivového oleja.
Obyvatelia dedinky Ivanovići zvykli veriť, že Velika maslina má nadprirodzené vlastnosti. Prejavujú sa vo vyžarovaní pozitívnej energie, ktorá prispieva k upokojeniu, relaxácii a duševnému očisteniu. Inými slovami olivovník umožňuje človeku dostať sa do harmónie s prostredím a jeho vnútornými „pochodmi“. Pri strome nachádzali ľudia útechu a povzbudenie. Aj dnes je tu zopár lavičiek, kde môžete načerpať atmosféru tohto miesta.
Starší obyvatelia dedinky tvrdia, že v blízkosti Velikej masliny rástol ďalší starý olivovník, ktorý bol ešte väčší ako ona sama. V roku 1907 však pri požiari zhorel.
Vydávam na cestu naspäť. Ale ešte nemám v pláne končiť svoju prechádzku, keďže viem, že neďaleko dedinky sa nachádza jaskyňa Jazbina. Keď sa budete vracať z olivového hája, tak si treba pred nástupom na asfaltku všimnúť chodník smerujúci doľava dole. Jaskyňa sa nachádza na strmých svahoch kopca Tršljikovica a je obklopená bujnou stredomorskou vegetáciou.
Od odbočky chodník vedie dole malým údolím a následne si to treba odšľapať k jaskyni. Trasa tam aj späť meria približne kilometer. Cestou míňate viacero prameňov a nejaký čas idete aj popri potoku Kukački, pri ktorom sú nádherné miesta a človek by sa hneď okúpal.
Pozor si treba dať až pri záverečnej fáze stúpania, kde je chodník strmý a kamenistý, pre niekoho by už mohlo ísť o lezenie, ale je kto krátky úsek a veľa úsilia nezaberie.
Jaskyňa je rozmerovo menšia, predstavuje tunel o šírke a výške 2,5 m, a o horizontálnej dĺžke 18 metrov. Ide o prirodzenú podzemnú dutinu. A poskytuje krásne výhľady a tieň…
*Dedinka Čučuci a jej okolie“
Ak sa chcete trochu schladiť, odporúčam vám navštíviť vodopád Čučuci v osade s rovnakým názvom nad Budvou. Z Bečiči je to len len 1,5 km, kto chce môže ísť aj autom a posledných 200 metrov prejsť pešo. Netreba sa nechať odradiť ak sa vám bude zdať, že cesta vedie popri skládke. A budete odmenení, lebo zrazu sa pred vami otvorí takýto nádherný prírodný výtvor. Tento vodopád je známy najmä miestnym obyvateľom a tomu, kto rád opustí morské pobrežie a vydá sa do hôr. Nevedie sem žiadny oficiálny turistický chodník (v aplikácii Mapy.cz je ale tento chodník vyznačený), preto keď sem prídete, máte pocit, že ste odhalili jedno z prírodných tajomstiev Čiernej Hory.
Neďaleko vodopádu (asi pol kilometra) sa nachádza cintorín s kostolíkom Sv. Nikolu. Ide o pravoslávny kostol, ktorý pochádza z čias stredoveku. Je jedným z mála kostolov s freskami na pobreží a kedysi sa tu mal nachádzať aj kláštor. Kostol je zakreslený na benátskych ako aj rakúsko-uhorských mapách.
Ide o tiché, malebné miesto s výhľadmi na Budvu a okolie.
Verím, že aj tento raz som vás niečím inšpirovala ☺ …
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času na Budvanskej riviére, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú moje a sú chránené autorským právom… 🙂
