Túto prechádzku jednoznačne odporúčam každému. Nie je náročná na prevýšenie, meria približne 7 kilometrov a fakt stojí za to. Trasu som prešla aj s mojím mladším synom a užili sme si ju aj vďaka morským výhľadom, zaujímavým plážam, a návšteve rôznych dediniek v okolí Brely.
*Zátoka Vruja*
V tomto bode sme začínali našu výpravu. Zátoka sa nachádza medzi prímorskými mestečkami Pisak a Brela, na úpätí pohoria Omiška Dinara, pod priesmykmi Privorac a Dubac, ktoré oddeľujú dve pohoria – Omiška Dinara a Biokovo. Stretávajú sa tu dve riviéry – Makarská a Omišská. Skalné útesy sa ťahajú až do hĺbky 100 m pod morskú hladinu.
V tejto lokalite boli nájdené archeologické nálezy potvrdzujúce, že človek tu žil už 3000 rokov pred Kristom. Keď sa človek pozerá na zátoku Vruja, spozoruje jemné vlnenie, ktoré je následkom toho, že priamo do mora pod morskou hladinou ústi hneď niekoľko sladkovodných prameňov. Ide o obrovský pramenný systém, v ktorom vyniká hlboká podpomorská prepadlina s priemerom asi 60 m, z ktorej vyviera veľké množstvo sladkej vody.
Zaujimavé je aj to, že najbližšie mestečko Pisak má aj druhý názov – Vruja. A starší ľudia z Omišu a Brely dodnes nazývajú obyvateľov Pisaku Vrujanmi.
Vruja je známa aj tým, že ide o jedno z troch miest na Jadrane, kde sezónne najsilnejšie fúka chladný vietor od hôr – bura. Zvykne sa hovoriť, že „bura sa narodí v talianskom Terste, je pokrstená v Senj a umiera vo Vruji“. Priesmyk Dupci nad Vrujou predstavuje prirodzený lievik, cez ktorý bura získava až neskutočnú silu.
Podľa starej legendy, práve pri priesmyku Dupci Chorváti zvolali „More, more …“, keď prvý krát zbadali Jadran.
Existuje aj ďalšia legenda – o starobylom meste na dne zátoky – Pelegrin. Podľa legendy ak je more rozbúrené, je možné počuť zvon na kostoloch mesta. A každý, kto sa ocitne na tomto mieste o polnoci na Štedrý večer, môže vidieť biele kone ako z mora ťahajú koč s princom a princeznou. Ak sa náhodnému divákovi podarí naskočiť na koč a vložiť princovi opraty do rúk, tak bude kliatba Pelegrina zrušená a opäť sa vynorí z mora.
Ak chcete zísť na hlavnú pláž v zátoke, treba byť opatrný – zostup je strmý. Pláž je tvorená najjemnejším pieskom, ktorý miestami vytvára obrovské záveje. Piesok nezasahuje hlboko do mora. Aj v okolí pláže vidieť veľké množstvo sladkej vody, ktorá vyviera zo všemožných trhlín v skalách a zemi. Nádherný je aj pohľad na útesy, kde v skalách je možné vidieť otvory do jaskýň.
Nečudo, že mnohí športovci považovali steny Vruje za výzvu. Stala sa doslova lezeckým snom. V roku 2018 mladý majster sveta v lezení Slovinec Kernej Kruder na útesoch nad Vrujou vyznačil najťažšiu lezeckú trasu v Chorvátsku. A podarilo sa mu ju vyliezť až po 63 pokusoch!
Vruju považujem za jedinečný prírodný úkaz Chorvátska a jednoznačne odporúčam jej návštevu.
Nad zátokou sa vyníma socha Stella Maris (Morská hviezda), ktorá má chrániť morský svet. A práve tu bol náš vychodzí bod.
*Stella Maris – Brela*
Z hlavnej cesty (Jadranská magistrála) klesá makadamová cesta smerom k soche Stella Maris, odkiaľ je panoramatický výhľad na celú zátoku. Od sochy Stella Maris je možné sa napojiť na chodník, ktorý vedie z Pisaku do Brely. Chodník na začiatku prechádza holými a krasovými stenami s výhľadmi na okolitú krajinu.
Za chrbtom máme skalné vrcholy pohoria Omiška Dinara – konkrétne Šatarice (642 m). Po ľavej ruke nám už začína Biokovo.
Po približne 2 kilometroch chodník pokračuje borovicovým lesom, v ktorom sú viditeľné odbočky na úzke chodníčky, ktorými sa dá zísť strmým svahom k skrytým plážam.
Počas prechádzky sme okrem zvuku mora mali aj koncert cikád 🙂 .
Po prejdení 3 kilometrov sa dostávame na asfaltku, ktorá nás popri krásnych prírodných plážach privedie až do osady Ivanci. Po občerstvení sa v miestnej pizzerii Jakiruša pokračujeme po pobreží s krásnymi a útulnými plážičkami cez časti ako Jardula, Pročiok, Stomarica, Podrače. Tu minieme známu pozoruhodnosť obce Brela – tzv. „Kamen Brela“ a po približne ďalšom kilometri a „dôkladnom precvičení tela“ (v outdoorovom fitnes centre) zakotvíme v brelskej reštaurácii Hrast.
Tu sme našu prechádzku ukončili a tešili sme už na plávanie v mori keďže teplota už pekne stúpla smerom nahor. Až neskôr som sa dozvedela, že nami prejdená trasa je súčasťou známej chorvátskej turistickej diaľkovej magistrály VIA ADRIATICA.
V zdravom tele – zdravý duch 😀 … v tomto prípade až dvaja duchovia 🙂
