Samozrejme, názov článku zavádza. Ale kto by si nepamätal filmy o legendárnom indiánskom náčelníkovi kmeňa Apačov Winetuovi a jeho pokrvnom bratovi Old Shatterhandovi. Jedna z legendárnych scén sa vo filme odohráva na brehoch americkej rieky Rio Pecos, kde Old Shatterhand musí viesť súboj v mene záchrany svojich priateľov s otcom Winetoua – náčelníkom Inčučunom. A ja vás dnes zoberiem na miesta, kde bola táto filmová scéna natáčaná reálne.
*Rieka Zrmanja*
Viete, že tento súboj, ako aj iné scény „winetuoviek sa“ odohrávali na brehu chorvátskej rieky Zrmanja? Tá pramení pod vrchom Poštak, ktorý je súčasťou južného Velebitu. Vyviera v rámci skalného útvaru Misije, ku ktorému sa dá pešo dostať z dedinky Zrmanja Vrelo, odkiaľ je to cca. 3 km a je to skutočne úchvatný pohľad. Tento geografický bod je súčasťou medzinárodnej turistickej magistrály Via Dinarica, ktorá prechádza cez Slovinsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu a končí v Albánsku.
Samotná rieka meria 69 kilometrov a vlieva sa do Novigradského mora. Jej každý jeden kilometer ponúka fascinujúce výhľady na miestami viac než 200 metrov vysoké útesy týčiace sa nad riekou. Nachádzajú sa na nej viaceré vodopády, ako aj historické pamiatky.
Na Zrmanju sa dá pozerať “zhora”, ja som však chcela vidieť celú tú nádheru z vody. Okrem toho som túto krásu chcela ukázať aj môjmu ocinovi. Preto som sa rozhodla namiesto pešej turistiky ísť loďou na výhliadkovú plavbu. Bol už september, tak som vedela, že kaňon nebude preplnený loďami a turistami a že ho viac menej budeme mať len “pre seba”. A ako sa neskôr ukázalo – mala som pravdu 🙂 …
V okolí Zadaru pôsobí niekoľko firiem ponúkajúcich lodné exkurzie po rieke Zrmanja. Nie všetky sú však ochotné poskytnúť súkromnú lodnú exkurziu, len pre pár osôb. Ja som takú našla v podobe firmy Zrmanja river tours, ktorá sídli v mestečku Novigrad. Boli ochotní poskytnúť nám loď aj s kapitánom na celý deň. To už je aký luxus – sami na lodi 🙂 …
*Východzí bod*
Odchod bol naplánovaný na druhý deň ráno, vyrážať sme mali z mestečka Novigrad. To sa nachádza na brehu tak zvaného “vnútorného” mora pomenovaného podľa tohto mestečka (Novigradsko more). V roku 1220 došlo k renovácii pôvodného rímskeho opevnenia na mieste dnešného Novigradu a získalo názov Castrum Novum. Od 15. storočia bol Novigrad pod správou Benátskej republiky a práve vďaka tomu nikdy nespadal pod tureckú nadvládu. Nachádzajú sa tu viaceré zaujímavé historické pamiatky.
V Novigrade sme našli našu loď, zoznámili sa s naším kapitánom Goranom a vyrazili na plavbu. Na palube nás čakalo občerstvenie v podobe fantastických fíg, ktorých som zjedla hádam aj kilo :), ako aj ďalšieho ovocia.
*Krížom krážom cez Novigradsko more*
Pár viet o Novigradskom mori. Niekto ho nazýva tiež Novigradský záliv. Pomenované je podľa mestečka Novigrad, odkiaľ vyrážame na plavbu. Na juhozápade je Karinskou úžinou oddelené od menšieho Karinského mora. S Jadranským morom (alebo Velebitským kanálom) ho spája Novská úžina. Prakticky jediným prítokom mora je rieka Zrmanja. Na jeho brehoch sa nachádzajú 4 letoviská, ktoré sú v lete hojne navštevované turistami – Maslenica, Novigrad, Podgradina a Posedarje.
Pôvodne sme čakali, že zamierime rovno k ústiu rieky Zrmanja, ale k našemu prekvapeniu náš kapitán nasmeroval loď krížom cez more do Novskej úžiny. Na otázku v mojich očiach nám vysvetlil, že ešte máme čas, nakoľko cez mesto Obrovac vie naša loď prejsť popod most len po hodine X. Dovtedy je ešte hladina rieky príliš vysoká. Preto nás najprv zobral na obhliadku Novskej úžiny. A veru bolo čo obzerať.
Novská úžina je dlhá 4 kilometre, široká cca. 200 metrov a jej maximálna hĺbka predstavuje 60 metrov.
Okrem vysokých skalných zrázov a viacerých jaskýň ukrytých v stenách máme možnosť obdivovať zospodu aj dva mosty:
Stari Maslenički most – 315 metrov dlhý a 10,5 metra široký most na Jadranskej magistrále (stará cesta). Bol postavený v roku 1961, ale počas juhoslovanskej občianskej vojny bol 21. novembra 1991 zničený. A keďže všetky komunikácie, ktoré spájali Dalmáciu so zvyškom krajiny boli prerušené a obsadené srbskými jednotkami, vystala pre Chorvátov potreba vystavať nový most, cca. 1,5 km severnejšie. V roku 2005 bol obnovený a uvedený do prevádzky. Dnes na ňom funguje aj adrenalínová atrakcia – bungee jumping.
Novi Maslenički most – jeho výstavba začala v januári 1993. Celé stavenisko sa takmer jeden rok nachádzalo v dosahu srbského delostrelectva. Uvedený do prevádzky bol v roku 1997. Je dlhý vyše 377 metrov, široký 20 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 metrov, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete. V roku 2003 sa stal súčasťou diaľnice A1. S týmto mostom sa viaže fakt, že je často uzatváraný pre veľmi silné nárazy vetra. Absolútny rekord predstavoval deň 21.12.1998, keď tu namerali náraz vetra s rýchlosťou až 248 km/h .
*Plavba po rieke Zrmanja*
Po prehliadke Novskej úžiny to náš kapitán namieril na východ k ústiu rieky Zrmanja. Plávame proti prúdu smerom k mestu Obrovac, ktoré sa nachádza približne 12 kilometrov od ústia rieky. Samotné ústie má šírku 240 metrov. Od ústia až po mesto Obrovac sa hĺbka rieky pohybuje medzi 5 – 7 metrov. Výška skál dosahuje až 300 metrov.
Blížime sa k skalám, ktoré nazývajú “Brána princa Marka”. Na pravej strane rieky vidíme ruiny pevnosti, ktorá sa volá Pržunac a na pohľad vyzerá ako veľké hniezdo na vrchole skaly. Skúšala som hľadať, aby som sa o tejto pevnosti dozvedela viac. Informácie o pevnosti sú strohé a dajú sa rozdeliť na dve skupiny. Podľa jednej bola táto pevnosť väzením chorvátskej kráľovnej Jeleny. Podľa druhej, práve z tejto pevnosti velila Jelena svojím jednotkám v námornej bitke s Turkami.
Ďalej sa cesta vinie medzi útesmi vápencových skál. Čím bližšie sme k mestu Obrovac, tým sa viac svahy zelenajú a my míňame občasné stavby a ruiny. Po ľavej ruke vidíme zvyšky Benediktínskeho kláštora sv. Jurja Koprivskogo. Až doplávame do mestečka Obrovac…
Toto mesto je rozložené na oboch brehoch rieky Zrmanja. Toto mestečko v minulosti veľmi utrpelo počas bojov medzi Chorvátmi a Srbmi v 90. rokoch. Prvé zmienky o tomto meste pochádzajú ešte z roku 1337. Jeho zakladateľmi boli tzv. krbavské kniežatá, neskôr mesto ovládali Turci aj Benátčania.
Zopár foto z cesty do Obrovacu
Nám sa úspešne darí podplávať miestny most a môžeme pokračovať ďalej až k vodopádu Janković buk, čo je ešte približne 4,5 km. Ide o prvý vodopád na rieke Zrmanja ak sa plavíte od ústia rieky proti prúdu. Rieka od ústia po vodopád Janković buk prúdi na úrovni mora, čo znamená, že je splavná na lodi.
Pod týmto vodopádom sa riečna voda začína miešať s morskou. Ale len o pár metrov vyššie je voda v rieke len čisto sladká. Vedľa samotného vodopádu sa nachádzajú pozostatky niekoľkých starých mlynov.
Ani ja, ani ocino nedokážeme odolať tak čistej hladine rieky. Prezliekli sme sa do plaviek a milo nás prekvapilo, aká voda je teplá. Ja som plávala až k vodopádu a mala som čo robiť, prúd pod vodopádmi mal veľkú silu. Ale za ten zážitok to určite stálo.
Po kúpaní sa vraciame naspäť do mesta Novigrad s obednou zástavkou v Obrovaci.
*Pohľad na kaňon Zrmanje zhora*
Po poďakovaní a rozlúčke s naším kapitánom Goranom mám pre ocina ešte ďalšie prekvapenie. Rozhodnem sa ho zobrať na výhliadkové miesto Pariževačka glavica, z ktorého je jeden z najkrajších výhľadov na rieku. Toto miesto veľmi ľahko miniete, preto odporúčam nasledovný návod ako to nájsť. Pokiaľ cestujete smerom od Maslenice na Obrovac po starej ceste (D54), prechádzate aj cez obec Jasenice. Od autobusovej zastávky pri hlavnej ceste k odbočke na poľnú cestu k výhliadke je to 2,3 km. Odbočka nie je nijak označená. Po odbočení treba spomaliť, aby ste nedostali defekt, a po približne 600 metroch sa dostanete na označené parkovisko, kde necháte auto. A po ďalších 250 metroch budete unesení výhľadmi, ktoré vám budú ponúknuté. Posúďte sami…
Napriek tomu, že som aktívny typ a preferujem “dopravu po vlastných”, jednoznačne tento zážitok odporúčam všetkým. Ideálne je ísť v máji, júni alebo septembri, keď Zrmanja nebude plná lodí s turistami.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času v okolí Novigradského mora, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 😉
