V kaňone Velika Paklenica som už bola veľa krát, v rôznych ročných obdobiach, v rôznom počasí, v rôzne časy dňa, preto vám dnes ponúknem tie najrôznejšie fotky z mojich viacerých výletov do tohto unikátneho chorvátskeho národného parku.
Národný park Paklenica je súčasťou pohoria Velebit, konkrétne jeho južnej strany. Pritom v prípade Velebitu ide o rozsiahlu krasovú oblasť – teda ak myslíme jeho morskú stranu. V lete, keď slnko hreje, je to tu skutočne „sauna“ ☺. Rovnako je tu nedostatok vody, pramene sú „skúpe“ a v lete počas horúčav vysychajú. Ale je tu miesto, kde nie je ani v lete núdza o vodu, tieň a zeleň. Tým miestom je kaňon Velika Paklenica, súčasť jedného z ôsmich chorvátskych národných parkov.
Hlavným prvkom tohto kaňonu je potok Paklenica, ktorý v svojom hornom toku nevysychá ani v najväčšom teple. Je (spolu s potokom Mala Paklenica) jediným stálym tokom na morskej strane Velebitu. Pramení vo výške 1 250 m pod oblasťou Ivine vodice a prvých 5 kilometrov tečie v bujnom lesnom prostredí, nevytvára vodopády a len pomaly klesá. Pri chate horskej služby Paklenica sa spája s potokom Brezimenjać a začína svoju nádhernú púť smerom k moru. Potok strieda tempo – miestami „zaspáva“, miestami je jeho tok veľmi rýchly. Niekde dosahuje jeho kaňon až 100 metrovú hĺbku. Vznikajú tu nádherné vodopády. Na úpätí vrchu Anića kuk rieka takmer „zaspí“ a následne vstupuje do najhlbšej časti kaňonu, kde prekonáva najväčší pokles a naráža na najväčšie prekážky. Výsledkom toho sú divokejšie vodopády. Následne sa opäť upokojí a na rovine sa vlieva do mora. Potok Paklenica je dlhý len 14 km, ale na svojej púti dokázal vytvoriť naozaj krásne veci.
*A teraz už poďme na našu exkurziu ☺*
Najkratší prístup k vstupu do kaňonu je z mestečka Starigrad. Z centra mesta je to autom k poslednému parkovisku pred peším vstupom do kaňonu len 3,5 km (6 minút). Po ceste zaplatíte za vstup do Národného parku Paklenica, prejdete ešte 1,5 km a môžete zaparkovať pred „pešou zónou“. Samozrejme, čím skôr ráno prídete, tým bližšie k „pešej zóne“ zaparkujete. A to platí aj o jarných, či jesenných mesiacoch.
Prvá časť cesty meria len pol kilometra s minimálnym stúpaním. Prídete ku komplexu „Podzemné mesto Paklenica“ (Podzemni grad Paklenica). Táto časť kaňonu Velika Paklenica sa nazýva Klanci.
Môžete tu využiť ešte „civilizované“ WC a je tu malý obchodík s vecami, ktoré môže človek v „divočine“ potrebovať (od suvenírov, cez potraviny, nápoje, až po pršiplášte).
Na tomto mieste sa nachádzajú aj podzemné tunely (bunkre). Tie postavila juhoslovanská armáda v období 1950 – 1953, keď kulminovala kríza vo vzťahoch medzi Sovietskym zväzom a Juhosláviou. Existencia bunkrov bola utajovaná až do roku 1991. Po ukončení občianskeho konfliktu v Chorvátsku právo užívať bunkre získala inštitúcia „Národný park Paklenica“. V roku 2000 začala s prerábaním bunkrov na návštevnícke centrum, ktoré bolo otvorené v auguste 2016. Kompletne bolo dokončené až v júli 2022.
Na tomto mieste stretnete aj veľa horolezcov tej najrôznejšej úrovne od začiatočníkov až po profesionálov. V súčasnosti sa v NP Paklenica nachádza 590 horolezeckých trás. V okolí objektu Podzemni grad Paklenica (Klanci) sa nachádzajú predovšetkým kratšie športové lezecké trasy. Tieto trasy sú ľahko dostupné, preto tu často stretnete aj maloletých lezcov.
Najznámejšou skalou na lezenie v Paklenici je Anića kuk. Ide o impozantnú skalu vysokú 712 metrov, ktorá už vyše 70 rokov láka horolezcov z celého sveta. Je na ňu možné vyliezť aj prostredníctvom ferraty Duzin silaz (plánujem ju preskúmať) alebo po turistickom chodníku. Skutočne to stojí za to, výhľady zhora sú nádherné.
Druhý úsek cesty sa ťahá po odbočku Veliki Ćuk na via ferratu , resp. po druhý prechod ponad potok Paklenica. Meria približne 300 metrov a tu sa už začína stúpanie. Po ceste môžete obdivovať kryštáľovo čistú vodu potoka, rôzne geomorfologické útvary (bralá, mini jaskyne).
Taktiež máte možnosť zliezť až k vode a ja nikdy nevynechám možnosť umyť si tvár v tejto „panensky“ čistej vode ☺.
A keď budete mať šťastie, tak vám zapózujú aj stáli miestni obyvatelia – tzv. divokoze (divé kozy).
Po ďalších 300 metroch si vyšľapete k odbočke na turistickú trasu vedúcu na skalu Anićin kuk.
Od odbočky je to na vrchol Anićinho kuku ešte niečo cez kilometer, ale ide o poriadnu strminu a úsek bez vody, preto treba dávať pozor a mať so sebou zásobu vody. Z Anićinho kuku sa môžete vrátiť po tej istej ceste dole alebo pokračovať po červenej značke k starej osade Jurline a po ceste vidieť tzv. „Mirile“ (miesto, kde sa podľa starých povier duša rozlúčila s telom).
Na odbočke z hlavnej trasy kaňonom Velika Paklenica na Anićin kuk sa nachádza aj vodopádik, ktorý môžete „zažiť“ úplne zblízka.
Ďalej stúpame ešte približne kilometer. Stúpanie sa postupne zmierňuje, tok potoka sa spomaľuje, okolo bujnie zeleň. Na tomto úseku sa môžete osviežiť pitnou vodou a doplniť si jej zásoby.
Prichádzate ku križovatke, kde si môžete vybrať z dvoch možností. Ak odbočíte doľava, tak prídete ku klenotu Velikej Paklenice – jaskyni Manita peć. Od odbočky k jaskyni sú to asi dva kilometre, ale aj pokiaľ sa do jaskyne nedostanete (je otvorená verejnosti, ale len v určitý čas), tak tie výhľady sú „svetové“. Viac o jaskyni si môžete prečítať tu. Od jaskyne sa môžete vrátiť do kaňonu alebo pokračovať ďalej na Zoljin a Vidakov kuk.
Vrátite sa do kaňonu a pokračujete po hlavnej trase ďalej. Za 700 metrov prídete k Markovmu mlynu (Markov mlin), ku ktorému sa dá zostúpiť a poobzerať si ho aj zvnútra. Ide o jeden z viacerých mlynov, ktoré v minulosti fungovali pozdĺž potoka Paklenica. Naokoľko ide o ruiny, treba si dávať pozor.
Veľmi príjemné prekvapenie vás čaká počas ďalších 1,5 km chôdze. Na potoku sa objaví ešte jeden malý vodopád, ktorý vytvára jazierko s krásnou farbou. Neodolala som zísť z cesty až k nemu (ale netreba nezabúdať, že v tejto oblasti žije pomerne veľa hadov, vrátane jedovatých).
Tento úsek končí pri Lesnom dome (Lugarnica), kde vám pohostinný chatár ponúkne občerstvenie v podobe nápojov a niekoľkých jedál (polievky, párky). Počas jednej z mojich výprav do kaňonu dosť pršalo, takže som ocenila aj nahriatu piecku.
Od Lugarnice cesta kaňonom začína opäť stúpať, samotný kaňon je čoraz hlbší, tok potoka je opäť o niečo menší. Po približne 1,6 km sa dostanete k Chate Horskej služby Paklenica, kde nájdete aj občerstvenie, aj pitnú vodu. Je tu aj možnosť nocľahu.
Je len na vás, či sa na tomto mieste otočíte a pôjdete naspäť alebo vyjdete na jednu z ďalších dvoch chát, ktoré sú o niečo vyššie. Jedna sa volá Ramičevi dvori a druhá Ivančev dom. K obom je to z chaty horskej služby asi 350 metrov. A obidve ponúkaju aj veľmi chutné občerstvenie z domácich produktov a je tu tiež možnosť prenocovania.
Tieto dve chaty považujem za koniec kaňonu Velika Paklenica, za nimi sa už začína výstup na hlavný hrebeň južného Velebitu s možnosťou výstupu na najvyšší vrch Velebitu – Vaganski vrh.
A tu je aj pár fotiek z opačného konca kaňonu Velika Paklenica ☺…
Trasa Velikou Paklenicou meria od parkoviska až k dvom spomínaným chatám približne 6,5 km, naspäť logicky dva krát toľko 🙂 ak sa vraciate po tej istej ceste. Považujem ju za ľahšiu, odporúčam aj pre rodiny s deťmi keďže po ceste máte dostatok možností osvieženia aj tieňa.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času v okolí Paklenice, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 🙂
