V marci som trávila svoj čas v chorvátskom mestečku, ktoré pozná väčšina Slovákov a Čechov – Makarskej. V tomto období je v týchto končinách more ešte na kúpanie príliš studené, ale čas sa dá tráviť aj inak než plávaním. Mala som síce za sebou už dve horské túry, ale chcela som ešte pridať kratšiu prechádzku. A vtedy ma napadlo, že určite sa musí dať prejsť po pobreží z Makarskej až do mestečka Brela. Pohľad na mapu mi dal za pravdu, vzdialenosť som odhadla na cca. 10 km. Zbalila som si ruksak, naliala vodu do fľaše a šup k východiskovému bodu.
Vyrážala som z makarskej pláže Biloševac, ktorá sa nachádza cca. 1,5 km od centra mesta smerom na západ. Táto kamienková pláž je známa svojím krásnym morom, ponúka množstvo rôznych zariadení, je tu kompletná infraštruktúra. V lete tu je “hlava na hlave”, tentoraz som si tu vychutnávala samotu. A ani by ma nenapadlo, že ma tu na pláži bude čakať žralok… našťastie len z plyšu 🙂 🙂 🙂 .
*Plážami do obce Krvavica*
Keďže pláž Biloševac som už dobre poznala, tak objavovať nové som začala až po prejdení cca. 700 metrov smerom na západ. Samotná cesta je nádherná, z jednej strany máte výhľad na vrcholce pohoria Biokovo, z druhej strany pohľady na more (ostrov Brač, Bračský kanál). Chvíľu idem otvoreným priestorom, potom cez zelené háje dalmatínskych borovíc.
Nachádzajú sa tu skryté a pritom nádherné plážičky, ktoré teraz v marci majú ešte väčšie čaro, keďže sú prázdne. Prechádzam popri pláži Cvitačka, ktorú v lete obľubujú nudisti. Zaujali ma prírodné sklané útvary, ktoré boli pre mňa veľmi fotogenické.
Moju pozornosť si získa aj Ramova pláž. Počas leta tu nie sú žiadne lehátka, slnečníky, ani vodné atrakcie. Preto je tu vždy menej ľudí než na mestských plážach. Na mňa táto pláž zapôsobila ako vyvážená kombinácia jemného štrku, osviežujúceho tieňa a vône borovíc, spevu cikád a priezračného mora. Pláž pre psíkov oddeľujú od ostatných častí pláže skaly.
Za Ramovou plážou cesta vedie asi 700 metrov po skalnatých útesoch miestami tesne nad morom. Ako vidíte, tu už bolo tak teplo, že som sa v MARCI prezliekla do trička a kraťasov 🙂 …
Hneď ako končí skalnatý úsek, vchádzam do prístavu dedinky Krvavica, ktorej názov sa prvý krát spomína v roku 1792, ale súdiac podľa archeologických nálezísk (Gradina, Lazine, Zakuće), táto oblasť bola obývaná už v antickom období. V prístave sa počas leta konajú rybárske večery a dalmatínske hudobné podujatia. Ja si v prístave dávam aspoň pivko a pozornosť venujem aj početným domácim miláčikom 🙂 .
*Dedinky Bratuš a Promajna*
Trasa pokračuje striedaním úsekov, ktoré vedú raz popri mori a niekedy sa nepatrne vzďaľujú, aby človek mohol obdivovať rastúcu levanduľu a iné “kvetenstvo”. V diaľke smerom k horám je možné vidieť viničové políčka, nad ktorými sa vypínajú svahy Biokova.
Asi 700 metrov od prístavu Krvavice leží rybárska obec Bratuš. Táto obec sa prvý krát spomína v roku 1674 a založili ju vysťahovalci z mestečka Podgora. Nachádza sa tu zachovaná dalmatínska architektúra a významné Kačičevi dvori. Rybársku tradíciu v súčasnosti už samozrejme nahradil cestovný ruch.
Hneď za Bratušom sa dostávam do pôvodne rybárskej dedinky pochádzajúcej zo 17. storočia, ktorá sa volá Promajna. Názov pochádza z prírodnej jedinečnosti – neobvykle rýchleho východu slnka, ktoré sa objavuje spoza vysokej hory nad dedinkou neskôr ako v okolitých lokalitách. Rýchly východ slnka a s ním spojené oteplenie spôsobuje premenu – promajnu.
*Stredisko Baška voda*
Z Promajny idem ešte 3 kilometre a vchádzam do jedného z najznámejších prímorských letovísk na Makarskej riviére – Baška voda. Nachádza sa tu pláž, ktorá je pomenovaná podľa patróna obce Baška voda – Sv. Nikolu Putnika a volá sa Nikolina. Je nositeľom ocenenia za najlepšie vybavenú pláž na Jadrane. V Baška vode sa zastavím na vynikajúci obed v reštaurácii Puntin a pokračujem v ceste.
*Finiš v mestečku Brela*
Záverečné 2 kilometre už ubehnú veľmi rýchlo. Neviem sa nabažiť pohľadov na tyrkisovú farbu mora, krásne a prázdne pláže.
Môj dnešný výlet nebol zameraný na spoznávanie samotných miest a obcí, cez ktoré som prechádzala. Chcela som vidieť ako vyzerajú pláže Makarskej riviéry v marci. A to sa mi aj podarilo. Preto ste v tomto príspevku nenašli fotky historických pamiatok, ale dominujú tu fotky pláží a hôr.
Výlet sa mi veľmi páčil a vrelo ho odporúčam komukoľvek, pretože sa jedná o ľahšiu prechádzku. Trasa sa ťahá asi 10 km a nejakom prevýšení sa tu vôbec nedá hovoriť (dokopy možno nastúpate 100 metrov).
Chorvátske morské pobrežie je možné si užiť aj v marci, nielen počas leta. Len sa netreba nechať odradiť predpoveďou počasia, tak ako som sa nenechala odradiť ani ja. Cestou ma síce prekvapila zasnežená diaľnica, ale nakoniec som sa prechádzala po plážach v kraťasoch a tričku. Večery som si z terasy užívala pohľadom na zapadajúce slnko, ktoré osvetľovalo aj pohorie Biokovo a nakoniec “zmizlo” v mori.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času na Omišskej alebo Makarskej riviére, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 😉
