O mojich potulkách po Paklenici som už napísala niekoľko článkov. Ale nikdy som vám nepredstavila prímorské mestečko Starigrad, ktoré mám veľmi rada a ktorý využívam ako „moju základňu“ pri potulkách po kútoch Južného Velebitu.
Toto mesto ponúka všetko, čo potrebujem: nedotknutú prírodu v okolí, pokoj (obzvlášť na jar a jeseň), modré more, teplé slnko a nádych histórie.
*Trochu z histórie*
Hoci pobrežný svah pohoria Velebit vyzerá na prvý pohľad neobývateľný, lokalita, kde dnes leží Starigrad a blízka obec Seline, bola osídlená už od praveku. Táto oblasť je obývaná už minimálne desaťtisíc rokov.
Predpokladá sa, že túto oblasť obývali počas poslednej doby ľadovej malé skupiny lovcov. Hladina mora bola vtedy o 120 m nižšia ako dnes. Celý severný Jadran bol v tom čase rozsiahlou trávnatou planinou, kde sa pásli stáda divého dobytka. Velebitský kanál bol širokým údolím, ktorým tiekla rieka. A pohorie Velebit bolo chladné a nehostinné, jeho najvyššie časti boli pokryté ľadovcami. Keď na konci doby ľadovej začala stúpať hladina mora, ľudia museli hľadať nové spôsoby prežitia vo vyšších, horských oblastiach. Práve z tohto obdobia pochádzajú najstaršie stopy ľudskej prítomnosti na Velebite.
Pred osemtisíc rokmi sa na Jadrane objavili skupiny pastierov a roľníkov. Prichádzali po mori, v malých skupinách a so sebou priniesli pšenicu, domáci dobytok a základné vedomosti o ich chove. Tak sa na Velebite začal pastiersky život, ktorý zostal donedávna jednou z najdôležitejších hospodárskych aktivít. Pasienky boli roztrúsené po horách v rôznych nadmorských výškach, čo ponúkalo možnosť ich sezónneho využitia.
Doba bronzová priniesla život v početnejších komunitách a výstavbu prvých budov. Mnohé strategicky dôležité body na skalnatých výbežkoch boli opevnené hradbami – takéto opevnenia sa nazývajú hradiskami a mali obrannú úlohu. Dnes sú už zničené. Známe boli hradiská nad dnešnými Modričom, Seline, Starigradom a Milovcom, ktoré chránili veľkú plochu úrodných polí v tejto časti pobrežia. Okolo hradísk sa nachádzali hroby miestnych panovníkov z doby bronzovej a železnej, ktorí vládli v tomto regióne. Väčšina mohýl bola už dávno rozkopaná a hroby boli vyplienené.
Počas posledných dvoch storočí pred Kristom bolo východné pobrežie Jadranu postupne obsadzované rímskymi vojskami. Na začiatku 1. storočia nášho letopočtu vznikla rímska provincia Dalmácia. A práve v tomto čase bol založený Starigrad, v tom čase rímske Argyruntum, ktoré sa rýchlo vyvinulo na dôležité obchodné centrum. Mesto v čase trvania „rímskeho mieru“ prosperovalo. Život v meste „vymrel“ na začiatku 4. storočia, keď sa začali vpády „barbarských“ národov.
Stredovek sa niesol v znamení „Veľkého sťahovania národov“. A práve toto sa stalo obdobím príchodu Chorvátov do Dalmácie. Najstaršou zachovanou stopou ich prítomnosti je kostol sv. Juraja v Rovanjskej (postavený v 9. – 10. storočí). V Starigrade je podobnou stopou kostol Sv. Petra.
Nasledovali dve storočia vojen s Turkami, v dôsledku ktorých podhorie Velebitu veľmi utrpelo a spustlo. Turci v roku 1527 obsadili Liku a vnútrozemie Dalmácie, ako aj mesto Obrovac na rieke Zrmanja. O niečo neskôr aj veľkú časť Ravni Kotari. Po tom, ako prenikli do Novigradského mora, bolo úplne prerušené pozemné spojenie medzi severnou a južnou časťou Chorvátska. Tým sa pobrežný svah Velebitu (vrátane Starigradu) zmenil na „zem nikoho“ a stal sa dejiskom častých vojenských operácií a nájazdov. Tento stav trval približne 150 rokov. Keď turecká moc oslabla, začali benátske úrady osídľovať opustený Starigrad už od roku 1671. Do konca 17. storočia bolo takmer celé predhorie znovu osídlené. V roku 1700 sa Turci definítvne stiahli a predhorie južného Velebitu sa stalo súčasťou benátskej Dalmácie.
Neskôr Dalmáciu počas krátkeho obdobia ovládali Francúzi (1806 – 1814), a v roku 1815 sa stala súčasťou Rakúsko-Uhorska (do roku 1918).
*Moje postrehy ☺ *
Centrum Starigradu, kde sa nachádza väčšina kaviarničiek, reštaurácií a aj historických pamiatok je vymedzené priestorom medzi námestím Stjepana Radića a bočnými ulicami Sv. Jurja a Stjepana Bušljete. Ide o pobrežnú zónu s prístavom.
Ak pôjdete od námestia po ulici Sv. Jurja približne 700 metrov, tak prídete k informačnej tabuli, ktorá informuje o rímskom meste Argyruntum na mieste dnešného Starigradu.
Ak sa otočíte chrbtom k informačnej tabuli, tak uvidíte starý cintorín s ruinami kostolíka. Prejdite sa po ňom a skúste precítiť magickú auru vyžarujúcu z tohto miesta.
Potom pokračujte po ulici Sv. Jurja po pobreží asi 100 metrov a prídete ku kostolu Sv. Juraja. Tento kostol bol postavený v roku 1850 a aj v súčasnosti sa v ňom slúžia bohoslužby.
Pokiaľ pokračujete ďalej po tej istej ulici až na jej koniec (kde sa prechádza na ulicu Franje Tudmana), prejdete popri viacerých miestach vhodných na kúpanie v mori, ako aj popri mojej obľúbenej reštaurácii Dalmacija, kde si na dezert určite nezabudnite dať vynikajúcu čokoládovú tortu ☺ .
Na mieste, kde sa stretávajú ulica Sv. Jurja a ulica Franje Tudmana sa nachádza môj obľúbený cafebar B & T, kde si počas prechádzok po Starigrade zvyknem dať kávičku alebo „točené“ pivo.
Odporúčam pokračovať po ulici Tudmana smerom na obec Seline a pri vstupe do kempu zahnúť doprava a ďalej ísť po pobreží. Dostanete sa na pláže, ktoré patria k rezortu Bluesun Hotel Alan. Pozor, takúto prechádzku vám dovolia len kým nie je oficiálna sezóna! Ak sa chcete prejsť počas sezóny, tak pri vstupe do kempu pokračujte ďalej po ulici Tudmana a doprava zahnite až po tom ako miniete areál hotela, hneď za supermarketom Tommy a choďte rovno k moru.
Prídete na pláž, kde sa veľmi rada kúpem. Odporúčam pokračovať ďalej po pobreží smerom k Seline a už zďaleka uvidíte siluetu ruín veže, ktorá sa volá Večka kula (v preklade „veľká veža“). Toto opevnenie postavili Benátčania v 16. storočí na obranu pred Turkami. Počas tureckých útokov mala veža veľký strategický význam pri kontrole plavby lodí vo Velebitskom kanáli. Archelógovia predpokladajú, že veža mala tri poschodia. O veži sa rozpráva veľa legiend, z ktorých najzaujímavejšia je o kráľovi Pasoglavovi (Psia hlava).
Podľa legendy kedysi obýval Večku kulu kráľ Pasoglav , ktorý mal ľudské telo a psiu hlavu. Vždy ho holil iný mladík, nakoľko kráľ každého, kto ho holil a videl, dal popraviť, aby jeho tajomstvo nevyšlo najavo. Matka jedného z mladíkov, ktorý mal ísť kráľa oholiť, vymyslela spôsob ako svojho syna zachrániť. Zamiesila chlieb so svojím mliekom a dala ho synovi, aby ho ponúkol kráľovi. Kráľ po holení chlieb zjedol a potom mu mladík povedal, že chlieb obsahoval aj mlieko jeho matky. Keďže sa stali bratmi vďaka mlieku mladíkovej matky, kráľ sa ho rozhodol pustiť, ale prikázal mu, aby nikomu neprezradil tajomstvo o psej hlave.
Mladík tajomstvo dlho držal v sebe, ale nakoniec sa ho rozhodol zveriť zemi. Vykopal jamu, zohol sa a zašepkal tajomstvo. Zo zeme neskôr vyrástla baza, z ktorej si istý pastier vyrobil píšťalku. Keď na nej začal hrať, ozvali sa slová: „Náš kráľ má psiu hlavu“. Tajomstvo sa rozšírilo a kráľ Pasoglav ostal neoholený a v samote až do svojej smrti, zatiaľ čo mladí muži sa už nemuseli obávať smrti v kráľovskej pevnosti.
Miesto, kde sa nachádzajú ruiny Večka kula, je vlastne mys pláže Kulana, takže nech sa páči do vody ☺ .
Ak sa vám nechce do turistiky, ale obľubujete krásne výhľady, tak vám dám dva tipy a môžete ísť pokojne aj autom.
Zo Starigradu vedie do hôr ulica Alojza Stepinca. Práve táto autocesta spája mesto s horskými dedinkami ako Dokoze, Katalinići alebo Milovci. Celá cestný úsek meria 6,5 km a končí parkoviskom v horskom sedle medzi vrchmi Gradić a Kojića glavica. Celou cestou stúpate a prechádzate vedľa zaujímavých skalných útvarov. No a tie výhľady či na morskú stranu alebo na Velebit sú naozaj pôsobivé. Treba ísť pomalšie kvôli úzkej asfaltke, ako aj cyklistom, ale inak je celý úsek ľahko prejazdný.
Druhá možnosť je prejsť autom do obce Modrić (asi 10 km) po ceste D8 a potom odbočiť do hôr na cestu 907. Cesta postupne stúpa do výšky, prejdete okolo vrchov Gromila (141 m), Visoka Glavica (253 m), Kitnasta Glavica (286 m). Ak máte šťastie ☺ a natrafíte na ceste na kravy alebo iné domáce zvieratá (ktoré sa tu voľne pasú), tak sa určite zdržíte, keďže tunajšie kravy tu majú vlastné pravidlá ☺.
Približne po 5 kilometroch sa končí asfaltka a začína sa prašná, kamenistá cesta. Ak idete na nižšom aute, tak treba pre istotu spomaliť, ale bez problémov sa to dá prejsť (ja som išla na Skoda SUPERB). Postupne sa dostanete nad vrch Visoka glavica (509 m), prejdete pomedzi vrchy Veliki kuk (777 m) a Debeli kuk (728 m) a dostanete sa na nádherné miesto vo výške 900 m, ktoré sa volá Libinjska kosa.
Odtiaľto môžete zahájiť výstupy na hlavný hrebeň Južného Velebitu – najbližším vrchom je Sveto Brdo (1 750 m). Je to tu ako z iného sveta, hlavne ak prídete od mora pretože cez Libinjsku kosu prechádzate z pobrežného sveta do vnútrovelebitského. Môžete sa vrátiť po tej istej ceste naspäť alebo je tu aj druhá možnosť – vydať sa autom ďalej po ceste číslo 1003 po náhornej plošine asi 7,5 km a za vrchom Alanac sa napojíte na známu Majstorsku cestu. Tu treba ísť naozaj pomaly, aby ste nechytili podvozok alebo nedostali defekt. Ale tento menší adrenalín naozaj stojí za to ☺. Následne sa môžete rozhodnúť, či sa na Majstorskej ceste stočíte doľava a pôjdete až do dediny Sveti Rok alebo zahnete doprava a cez sedlo Baćin Stolac (912 m) po jeden a pol kilometri prídete do sedla Vrhprag (856 m). Toto sedlo je známe tým, že odtiaľto sa zvykne vyrážať na výstup na Tulove grede. A známe je aj z „winetuoviek“, keďže tu sa točili mnohé scény z týchto filmov. Potom už len Majstorskou cestou zídete dole, kde sa napojíte na autocestu D547 a vrátite sa do Starigradu.
Starigrad toho ponúka skutočne veľa. Ja som vám predstavila niekoľko zaujímavých miest, ale zďaleka nie všetky. Budem sa tešiť ak som vás niečím inšpirovala.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času v okolí Starigradu a Paklenice, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 
