Tento článok bude trochu iný. Nebude o prechádzke, či túre, bude o miestach, ktoré môžete ľahko navštíviť, stačí chcieť a vedieť o nich ☺ … Pôjdeme do chorvátskej dedinky Cetina.
*Dedinka Cetina*
Táto podhorská dedinka sa nachádza v dalmatínskom vnútrozemí na svahoch Dinárskeho pohoria vo výške 385 metrov nad morom. Zo Splitu to sem máte probližne 80 km, z najbližšieho mesta Knin je to 33 kilometrov. V roku 2011 tu žilo 195 ľudí. Pritom v roku 1991 tu žilo 853 obyvateľov. Domáci, čo tu žijú, sa venujú prevažne poľnohospodárstvu.
Dedinka sa ale nevolala vždy Cetina. Toto územie bolo osídlené už od praveku, v staroveku mala meno Delmata. V stredoveku to zas bola osada Vrhrika (Vrlika), sídlo Vrhrikskej župy. Počas Osmanských výbojov sa väčšina obyvateľstva presťahovala do neďalekého mestečka Prozor (dnes Vrlika), ktoré bolo lepšie opevnené. Kedysi išlo o významnú a bohatú dedinu, v súčasnosti je skôr poloprázdna, veľa domov je rozpadnutých. Ale napriek všetkým nešťastiam, ktoré Cetinu postihli v minulosti, je nádherná. Väčšinu obyvateľstva tvoria starší ľudia, ale každé stretnutie a rozhovor s nimi poteší a povzbudí. A aj keď počas posledných rokov sa demografická situácia zlepšila, stále to nie je to, čo si tento región zaslúži.
*Jedna z perál Dalmácie – rieka Cetina*
Rieka pretekajúca obcou Cetina nesie rovnaké meno. Nemá len jeden prameň, ale svoju cestu začína až na troch rôznych miestach. Neskôr sa tieto pramene spájajú do jednej rieky. Rieka preteká vodnou nádržou Peručko jezero a následne o vyše 100 kilometrov ďalej sa vlieva do Jadranského mora pri meste Omiš.
My si ukážeme ten najväčší prameň rieky Cetina – skutočný klenot v krásnom prostredí – má viacej mien – Veliko vrilo, Oko zeme alebo Dračie oko. Nachádza sa priamo uprostred dediny, takže stačí len zaparkovať a môžete sa zhora kochať týmto krásnym prírodným dielom. Jeho záhadou je, že sa nikdy nepodarilo zmerať presnú hĺbku prameňa. Údaje o jeho hĺbke sa preto rôznia, podľa niektorých údajov sa podarilo dosiahnuť hĺbku 155 metrov, ale to zďaleko nebolo dno. Počas realizácie pokusov o zmeranie hĺbky tu dokonca zahynul potápač.
Farba vody tohto prírodného výtvoru hrá rôznymi odtieňmi modrej a zelenej. Voda je kryštálovo čistá a aj počas horúcich letných mesiacov ľadovo studená. Je tu zákaz kúpania, ktorý sa pravidelne porušuje. K jazierku sa dá zísť, ako aj prejsť sa okolo neho.
K „Oku zeme“ patrí pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Pána (Crkva Vaznesenja Gospodnjeg). Výstavbu financovali v roku 1940 Marko a Jelena Četnikovci zo srbského Belehradu. Počas II. svetovej vojny bol chrám zničený. Opätovne bol postavený v roku 1974. Počas občianskej vojny v 90. rokoch bol chrám vypálený (1995). V súčasnosti však opäť stojí a aj plní svoje poslanie, prebiehajú tu pravidelné bohoslužby. Tento chrám spoločne s „Okom zeme“ a okolitou prírodou vytvára úchvatnú scenériu.
*Gospodska pečina*
Ak sa z parkoviska rozhodnete ísť asfaltkou asi 800 metrov do mierneho kopca (smerom k horskej osade Kusonjići) tak máte šancu, že nájdete Gospodsku pečinu (jaskyňu). Píšem „máte šancu“ lebo nie každý, kto sa tým smerom vybral, tú jaskyňu našiel. Od asfaltky k nej nevedie žiadne značenie, v orientácii vám pomože online navigačná aplikácia. Jaskyňa je dlhá 2 080 metrov a končí podzemným jazerom. Ide taktiež o najstaršie archeologické nálezisko v oblasti Knin (podľa historických prameňov sa tu žilo už pred 35 000 rokmi).
Jaskyňu prvý krát opísal speleológ Ivan Lovrić v roku 1776. Našli sa tu pozostatky jaskynného medveďa, kamenné škrabadlo z paleolitu, kamenné kladivo z neolitu a pozostatky prehistorickej keramiky. Taktiež tu bol objavený chrobák Lovrićia jalzici, ktorý je zapísaný aj v Červenej knihe jaskynnej fauny Chorvátska. Zatiaľ nebola identifikovaná žiadna iná lokalita, kde by tento druh sídlil.
*Kostol Svätého Spasiteľa*
Z parkoviska stačí ísť približne 600 metrov smerom k dedinskej časti Marijani a dostanete sa do oázy pokoja a tajomnej atmosféry. Vôjdete do areálu starého cintorína a dostanete sa k ruinám kostola Svätého Spasiteľa (Crkva Svetog Spasa). Uvidíte ruiny predrománskej sakrálnej stavby.
Viem, že táto národná pamiatka bývala často predmetom sporov medzi pravoslávnymi veriacimi a katolíkmi. Preto chcem hneď uviesť, že pri popisovaní jej histórie vychádzam z viacerých zdrojov, ako aj z rozhovorov s miestnymi obyvateľmi. Postoj Srbskej pravoslávnej cirkvi je taký, že tento kostol bol postavený po bitke na Kosovom poli (1389) v roku 1391. Povolenie mal vydať kráľ Stefan Tvrtko I. .
Podľa stanoviska Katolíckej cirkvi bol tento kostol postavený v poslednej štvrtine 9. storočia miestnym županom Gostihom. Ak je to tak, potom ide o jeden z najstarších a najzachovalejších stredovekej cirkevnej architektúry na území Chorvátska. Vyznačuje sa dodnes stojacou zvonicou. Obklopuje ho rozsiahla nekropola s približne 1200 stredovekými hrobmi, v ktorých sa našli rôzne artefakty. Lokalita je voľne prístupná návštevníkom.
Ak vychádzame z historických prameňov, o ktoré sa opiera katolícka cirkev tento kostol vznikol za vlády chorvátskeho kniežaťa Branimíra. A bolo to na odporúčanie pápeža Štefana VI.
V roku 1492 zaútočili na tento región osmanské sily a spôsobili mu (vrátane kostola) obrovské škody. Toto spôsobilo odchod pôvodných obyvateľov do bezpečnejších miest. Osmanské útoky začiatkom 16. storočia vyvrcholili úplným dobytím vnútrozemskej Dalmácie v roku 1525. Výsledkom bolo, že miesto kde sa nachádzajú ruiny, bolo opustené po stáročia.
Kostolu sa začala venovať pozornosť až na začiatku 20. storočia vďaka úsiliu františkánskeho mnícha a archeológa Luje Maruna. Toto úsilie bolo blokované pravoslávnymi komunitami, ktoré žili v tejto oblasti. Archeologická činnosť sa začala po II. svetovej vojne pod vedením archeológa Stjepana Gunjaču (1947 – 1954). Jeho tím odhalil približne 1026 starochorvátskych hrobov z 9 až 11. storočia aj s rôznymi artefaktami. Tie sú dnes uložené v Archeologickom múzeu v Splite.
*Barišića-pećina*
Pećina = jaskyňa. Dostanete sa k nej po 750 metroch chôdze z parkoviska smerom k miestnej časti Barišići a po prejdení mosta treba odbočiť vľavo. Medzi stromami uvidíte otvor do jaskyne.
To najzaujímavejšie sa však skrýva v jaskyni. Je v nej malé jazierko, ktorého hĺbka dosahuje 2 metre. Počas letných mesiacov sa dá toto miesto využiť aj ako prírodný bazén. Na oko nie je jasné, kde sa tam voda berie, ale predpokladám, že je spojené podzemnou chodbou s riekou Cetina. Jazierko má krásnu farbu a aj vďaka tomu sa v jaskyni cítite príjemne.
To bolo len zopár „bodov“, ktoré sa oplatí vidieť v okolí dedinky Cetina. Je tam toho samozrejme viac. Môžete preskúmať ďalšie pramene rieky Cetina, môžete sa previezť k Peručko jezero a okúpať sa a môžete aj vyraziť po turistickej trase Via Adriatica smerom na hrebeň Dinárskych hôr. Priamo v dedine Cetine sú obmedzené možnosti ubytovania, ale niečo sa dá nájsť ☺ … Ďalšie možnosti, ak chcete poznávať tento región, sú v osade Glavaš (východisko pre výstup na najvyšší vrch Chorvátska – Sinjal) alebo mestečku Vrlika, či dedine Kijevo. Tak do toho … ☺
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času v Dalmatinskej Zagore, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 
