Zoberiem vás do Čiernej Hory, konkrétne do pohoria Durmitor. Ide o súčasť Dinárskych hôr, rozliehajúcich sa na severe Čiernej Hory. Tam, kde hraničí s Bosnou a Hercegovinou. Najvyšším vrchom Durmitoru je Bobotov kuk s výškou 2 523 m. Durmitor je jedným z piatich národných parkov na území Čiernej Hory.
Tento národný park má jednoducho všetko, čo má národný park mať… Vysoké štíty, ľadovcové jazerá, hlboké kaňony, jaskyne. Turistických trás je veľké množstvo, od ľahších až po tie komplikovanejšie. Veľmi rada sa sem vraciam a zoberiem vás sem aj v mojich ďalších príspevkoch.
*Plánovanie*
Pred touto cestou som už Durmitor navštívila aj počas zimy (február), keď som zažila skutočne metre snehu, ale aj v auguste..to už bez metrov snehu 🙂 . Bola som veľmi zvedavá ako to tam vyzerá na jeseň a preto v novembri padlo spontánne rozhodnutie vycestovať do tohto turistického raja a pokúsiť sa o zaujímavé výstupy.
Nič konkrétne som neplánovala, keďže viem, že počasie v horách, a to platí aj pre Durmitor, má svoje vlastné pravidlá. Od pekného slnečného, cez dažde a hmlu až po zasnežené vrcholce štítov. A práve preto som sa musela nabaliť do viacerých druhov počasia ..dá sa povedať že do viacerých ročných období 🙂 🙂 .
*Ubytovanie*
Keď som v Durmitore, ubytujem sa v mestečku Žabljak. Ide o malé mestečko, ktoré ma cca. 2 000 stálych obyvateľov. Vďaka svojej jedinečnej polohe vo výške 1 450 m, početným ubytovacím a stravovacím zariadeniam sa stalo významným turistickým centrom, ktoré hojne navštevuje domáca a zahraničná klientela.
Mojou oázou pokoja je hotel Casa di Pino EcoLodge Hotel. Hotel zahŕňa 8 ubytovacích jednotiek, od 2 miestnych izieb až po viacmiestne suity, saunu a masérsku miestnosť a útulný spoločenský priestor na prízemí. Majiteľovi hotela sa skutočne podarilo vytvoriť unikátny priestor, dýchajúci rodinnou atmosférou. Za zmienku stoja dokonale pripravované raňajky z domácich surovín. Samozrejmosťou sú lahodné bylinkové čaje z byliniek z národného parku a nechýba vynikajúca káva.Hotel funguje počas celého roka. Ak chceš vidieť ako vyzerá jedna z izieb klikni na video nižšie a pozri si aj moje fotky hotela.
*Cesta*
Existuje viacej spôsobov, ako sa dostať do Žabljaku. Ak chce ísť niekto letecky, tak je možné kúpiť si letenku do hlavného mesta Čiernej Hory – Podgorice, odkiaľ majiteľ hotela Casa di Pino zabezpečuje transfer automobilom do hotela. Let trvá cca. 75 minút, a transfer cca. 2,5 hodiny (v závislosti od počasia, 133 km).
Ďalší spôsob dopravy je vlastným autom. Do Žabljaku sa dá cestovať viacerými trasami, najkratšou (zo stredného Slovenska) je trasa cez Maďarsko a Srbsko. Trasa vedie po diaľnici až po obec Čačak (asi 140 km južne od Belehradu). Odtiaľ je už cesta pomalšia aj s krkolomnými zákrutami cez mestečká Užice, Zlatibor, Nova Varoš a Prijepolje až po hraničný priechod Jabuka. Z hraničného prechodu je to do Žabljaku už len 73 kilometrov. Odporúčam sa zastaviť v mestečku Plevlja pozrieť si mešitu Husein-pašu a pri prejazde ponad kaňon rieky Tara, ktorý ponúka úchvatné scenérie.
Ja som sa rozhodla v novembri cestovať do Žabljaku dlhšou, ale pohodlnejšou trasou cez Maďarsko a Chorvátsko. Túto trasu odporúčam len s nocľahom. Výhodou je, že až po chorvátske mesto Ploče vedie diaľnica a cestu urýchlil aj pred pár rokmi dokončený most z pevniny na Pelješac. Ja som prespala v obci Orašac (asi 15 km severne od Dubrovníka), kde sa mi zapáčilo natoľko, že som si pobyt predĺžila o ďalšiu noc. Bolo teplo a slnečno a keby nefúkal silný vietor, ktorý mal na svedomí veľké vlny, zvažovala by som aj kúpanie.
Z Orašacu som ponad Dubrovník a hraničný prechod Gornji Brgat do Bosny a Hercegoviny docestovala do veľmi pekného bosnianskeho mestečka Trebinje (cca. 45 km), kde som si dopriala šálku fantastickej kávy a cez pohraničný prejazd Klobuk a mesto Nikšič (Čierna Hora) som dorazila do môjho cieľa v mestečku Žabljak (cca. 135 km).
*Plánovanie aktivít v Žabljaku*
Kľúčovým kritériom pri plánovaní aktivít bolo v novembri samozrejme počasie. Napriek tomu, že mám niečo schodené, v takýchto prípadoch sa samozrejme radšej poradím s miestnymi, ktorí dokonale poznajú svoje hory a ich vrtochy v každom ročnom období.
A jednou z aktivít, ktorú nám poradili, bol práve výstup na vrch Šljeme. Šljeme je tretím najvyšším vrcholcom v pohorí Durmitor s výškou úctihodných 2 445 m.
Rada by som podotkla, že nejde o vrchol podobný iným. V realite Šljeme predstavuje cca. 2 km dlhú skalnú plošinu, ktorej priemerná výška presahuje 2 400 metrov. Na tejto plošine sa nachádza niekoľko štítov, z ktorých sú najznámejšie Istočni vrh (Východný) s výškou 2 445 metrov a Vrh Šljemena s výškou 2 455 metrov. Môj cieľ bol Istočni vrh.
*Výstup*
A prišiel deň výstupu, na ktorý som sa veľmi tešila. Deň som volila podľa počasia, a musím povedať, že predpoveď sa nemýlila. O siedmej ráno bolo síce ešte mrazivo (obzvlášť v tieni štítov), ale slniečko už dávalo o sebe vedieť svojimi hrejivými lúčmi.
Výstup na Šljeme je najlepšie začať na parkovisku lyžiarskeho strediska Savin Kuk, ktoré sa nachádza pri vrchole Vodenej glavice (1 533 m). Autom je to sem zo Žabljaku 7,5 km… čo by kameňom dohodil 😉 . Priamo nad lyžiarskym strediskom drží stráž mohutný Savin Kuk (2 313 metrov). Práve Šljeme a Savin Kuk, ktorý sa nachádza severne od neho, tvoria východný okraj centrálneho Durmitoru nad tzv. Plošinou jazier.
Hneď na začiatku výstupu sa mi prihodila taká nádherná vec, že Pánbožko mi na tento výstup poslal 2 sprievodcov. Ešte na parkovisku ku mne pribehli dve malé súrodenecké šteniatka. Chceli sa hrať a maznať no a tomu ja odolať neviem. A to som ešte netušila, že ma budú sprevádzať až do konca túry.
Na začiatku pozvoľným stúpaním, neskôr aj strminou som sa dostala na svoju prvú métu vrch Panali (1 813 m). Tento vrch vystupuje do popredia masívu Šljeme a je ďalším východiskom pre pokračovanie vo výstupe.
Tu malí hafani boli takí unavení, že pospali, tak som ich nechala driemať a pokračovala som v ceste.
Cesta sa ďalej vinie strminou popri skalných masívoch Korita a Osojne grede, jaskyni Šupljika na horský hrebeň Šljeme. Výhľady vyrážajú dych, všade prázdno, len ja, miestni kamzíci (po domácky “divokoze”) a ticho…
Popri viacerých priepastiach sa dostávam až na Istočni vrh. Nezdržím sa tu dlho,lebo čím som bola vyššie, tým viac silnel ľadový vietor a tak som urobila zopár (cca 100) fotiek.. hahaha.. A rozhodla som sa pre zostup.
Som unavená, avšak dostanem neskutočný náboj energie, keď na vrchole zbadám psíkov ako bežia ku mne. Pospali si a vystopovali ma. Vlialo mi to silu a radosť do žíl a za odmenu dostali odo mňa mlsku.
Vraciam sa tou istou trasou, dávam si pozor na vietor, obzvlášť na krajoch priepasti. Psíky ma verne nasledujú a ja si vychutnávam neopakovateľné výhľady a ich spoločnosť.
Prichádzam aj so svojimi sprievodcami až na parkovisko do lyžiarskeho strediska Savin Kuk. A tu ma víta velikánsky bernardín, ktorého som sa trošku zľakla a skočila aj s ruksakom do auta. Po chvíľke som sa ale osmelila a skúsila ho pohladkať. Bol veľmi priateľsky, navyknutý na ľudí. Mali hafani naňho štekali a bolo vidno že sa ho trošku boja. Ťažko sa mi odchádzalo z takej dobrej spoločnosti,ale v žalúdku mi už vyhrával orchester. Ešteže som si v aute vsimla, že mi bernardín na pamiatku nechal na nohavici asi 20cm lepkavú slinu. Mala som aspoň čas ju odstrániť ešte pred vstupom do reštaurácie.
Výstup za mnou a utíšenie orchestra v žalúdku predo mnou 😉 . Zvolila som reštauráciu Or’O priamo v centre Žabljaku.
Túra na Šljeme nepatrí k najdlhším, cesta z parkoviska a naspäť meria cca. 9 km, dá sa zvládnuť do 5 hodín pokojným tempom.Ak sa však zabávate s hafanmi a fotením..bude vám to trvať dlhšie. Ale mne to nevadí,pretože cesta je ciel. Prevýšenie predstavuje približne 920 metrov. Ide o výstup, ktorý zvládne každý, kto už má niečo nachodené. Nie je potrebná žiadna zvláštna výbava, v zimných mesiacoch stačia mačky a cepín. A samozrejme zdravé nohy, dobré pľúca a veselá nálada.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času v Durmitore, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com alebo mojej FB stránky Uži si Balkán inak .
P.S.: Všetky fotky sú chránené autorským právom 🙂
