*Life on Mars*
Nie, nebojte sa, nejdem vám robiť prednášku o Slnečnej sústave. Pod názvom “Life on Mars” sa skrýva komplex bežeckých a turistických trás na nádhernom chorvátskom ostrove Pag, presnejšie blízko dedinky Metajna, od ktorej to je autom chvíľka do veľkého turistického strediska Novalja. Komplex “Life on Mars” zahŕňa 4 trekingové úseky o celkovej dĺžke 16 km. Jeho súčasťou je aj prvá morská via ferrata v Chorvátsku s rovnakým názvom “Life on Mars”, ktorej dĺžka predstavuje 100 metrov a jej obtiažnosť je hodnotená na úrovni D/E. Ferratu nepovažujem za nebezpečnú, keďže sa ťahá len tesne nad vodou, čiže aj v prípade pádu sa len okúpete v mori. Avšak skutočne dá zabrať, keďže takmer celú trasu traverzujete v záklone a musíte sa spoliehať hlavne na ruky.
*Metajna*
Pár viet k letovisku Metajna. Ide o maličkú dedinku, ktorá sa nachádza na konci Pažského zálivu, cesta automobilom tu končí a ďalej je možné ísť len po vlastných. Ide o pomerne mladú obec, jej história sa začína písať až začiatkom 18. storočia, keď sa tu usadili dve chorvátske rybárske rodiny.
Metajna je vyhľadávaná aj kvôli divokým plážam, na ktorých, ak budete mať šťastie, budete sami aj počas sezóny. Aj keď disponuje vlastnou dedinskou plážou, k tým naozaj nádherným je potrebné prejsť nejaké metre, v niektorých prípadoch kilometre. Známe sú hlavne pláže Ručica, Beritnica a Slana, ale je ich samozrejme viac.
A nesmieme zabudnúť na nádhernú “mesačnú” krajinu, ktorá Metajnu obklopuje. A práve touto krajinou sa tiahnu trasy, ktoré sú súčasťou Life on Mars.
*Moja maličkosť na trase Life on Mars*
Ráno som zaparkovala auto na veľkom parkovisku pri pláži Ručica, ktorá patrí medzi najkrajšie pláže ostrova Pag. Počasie bolo vhodné na tento typ výletu… svietilo slnko, občas ho zatienil nejaký ten mráčik. Tešila som sa na krásne výhľady. Tieto pocity ešte viac umocňoval pohľad na more, ktoré zrkadlilo všetky odtiene modrej. Aj tu to bol pohľad pre bohov, v mojom prípade pre Bohyňu 🙂 .
Z pláže Ručica začala cesta stúpať do kopcov. Výstup nebol náročný, terén bol prevažne skalnatý a postupne sa striedalo stúpanie a klesanie. Bolo pre mňa fascinujúce pozorovať z jednej strany more a divoké pláže a z druhej strany mohutné horské masívy ako napríklad Visoka strana (205 m).
Prichádzam k mohutnému skalnému masívu, popri ktorom sa vinie cesta na pláž Beritnica – taktiež nádhernú pláž.
Keďže som sa tešila na ferratu, rozhodla som sa pokračovať po trase Life on Mars a nezostupovať na pláž Beritnica. Tam sa plánujem vrátiť v lete. V diaľke už vidím jeden z míľnikov mojej cesty – skalný masív Stogaj, ktorý som familiárne nazvala „Katedrála“ a je známy tým, že sa na ňom nachádza niekoľko horolezeckých trás. Ako sa približujem ku „Katedrále“, tak som ňou viac a viac fascinovaná. Napadá mi len jedno: aký malý si človek… 🙂
Pokračujem ďalej po červenej značke smerom k zátoke a pláži Slana a neviem sa nabažiť výhľadov.
Toto krásne miesto skrýva aj obrovskú tragédiu… Počas II. svetovej vojny bol práve nad zátokou postavený mužský koncentračný tábor, ktorý bol súčasťou ustašovskej siete koncentračných táborov. Tábor vznikol v júni 1941a pokrýval plochu cca. 5 hektárov. Prvá skupina bola do tábora internovaná 20. júna 1941 a išlo o 30 Židov zo Záhrebu. Tábor existoval len pár mesiacov, ale zahynuli tam tisíce Židov, Srbov a Chorvátov, ktorí nepodporovali ustašovský režim (odhad je cca. 12 000 obetí). Prosím Pánbožka nech toto už nikdy nedopustí :´-( .
*Via Ferrata*
Ako sa tak blížim k pláži Slana a vidím na oblohe tmavé mračná, trochu zneistiem pretože mám pocit, že som v diaľke počula hrmieť. Hovorím si, že to nie je možné, pretože búrka v predpovedi nebola. Zostupujem pomaly na pláž k ferrate a už sa neviem dočkať kedy sa ustrojím. Keď som prišla na pláž, zložila som si veci v skalnom výklenku a začala sa chystať na nástup na ferratu. Postupne vyberám veci z ruksaku. Ako prvú som si nasadila prilbu, aby som si urobila zopár selfíčok. Po tomto mojom rituáli som si išla vybrať z ruksaku sedací úväz, ale čuduj sa svete, ten tam nebol. Mala som tam len tlmič pádu a karabíny. A teraz čo? Vtedy prišiel ako blesk z čistého neba naozaj BLESK vtedy už z neba zamračeného. Zažila som už búrky v otvorenom teréne a musím priznať, že mám z nich naozaj strach.
*Cesta naspäť*
Tentokrát som ja nahodila rýchlosť blesku a bleskovo rýchlo som si zbalila veci a vyrazila na cestu späť. Pršiplášť zo Švajčiarska splnil svoj účel na 100 %. Mobil som si pre istotu vypla a nebudem klamať, že som sa cestou aj modlila a vyronila nejakú slzu. Nebolo sa kde skryť, všade boli len skaly. Asi chápete, že z tohto úseku fotky nemám… .
*…a po daždi vždy vyjde slnko…*
V tomto prípade slnko síce nevyšlo, ale aspoň búrka ustúpila. Tak som si zapla mobil a urobila si selfie, aby som zistila, či som to stále ja 🙂 .
*Návrat na pláž Ručica*
Scenéria pláže krásna v každom počasí – veď posúďte sami…
Táto trasa bola veľmi krátka, merala cca. 6,5 kilometra. Normálne ju prejdete do dvoch hodín, ale vďaka búrke bol môj čas oveľa oveľa rýchlejší. Túra po zátoku Slana nie je vôbec náročná, zvládne ju skoro každý. Tak nečakajte a do toho 🙂 … Inak ja som sa tentoraz poistila a po príchode do auta ma čakal chladený Pilsner – ako na zavolanie.
Cestou do Starigradu, kde som bola ubytovaná, som sa pristavila pri pasúcich sa somárikoch. Musím povedať, že boli veľmi fotogenickí a zvyknutí na ľudí.
Ak by ste sa rozhodli ísť po mojich stopách a potrebovali by ste radu ohľadom ubytovania, jedla, turistických výstupov, či iného spôsobu trávenia času v Metajne, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom emailovej adresy ajka@uzisibalkaninak.com , mojej FB stránky Uži si Balkán inak alebo Instagramu.
